Sedem storočí histórie

Katedrála vznikla na mieste staršieho románskeho kostolíka sv. Martina, ktorý zbúrali po roku 1273. Na severnej strane, smerom od Kapitulskej ulice, mal kruhovú kaplnku, neskôr prebudovanú na kosticu, ktorej základy sa našli pod dnešnou kaplnkou sv. Anny. Nový chrám v gotickom slohu budovali takmer dve storočia.

Pôvodný zámer postaviť baziliku s hlavnou loďou vyššou ako bočné lode zmenili — v rokoch 1448–1452 vznikol halový koncept s rovnakou výškou lodí a veľkolepou neskorogotickou sieťovou klenbou s unikátnou geometrickou kompozíciou. Vchádzalo sa severným portálom s reliéfom Najsvätejšej Trojice z 30.–40. rokov 14. storočia, ktorý patrí medzi najcennejšie architektonické detaily katedrály.

Zaujímavosťou je takmer nepostrehnuteľná asymetria, pravdepodobne zámerná, prevzatá z gotických stavieb južného Nemecka — chrámová loď znázorňuje Kristovo telo na kríži a presbytérium sklon jeho hlavy. Presbytérium bolo dokončené v roku 1487, kaplnku sv. Anny v neskorogotickom slohu pristavili do roku 1551.

V roku 1510 oproti kaplnke sv. Anny postavili južnú predsieň nesúcu znaky nastupujúcej renesancie — jej východný portál zdobí motív delfínov a exotického ovocia. Dnešný stav interiéru pochádza z 19. storočia, kedy architekt Jozef Lippert pri prísnej regotizácii odstránil všetky renesančné a barokové prvky. Výnimkou je baroková socha sv. Martina od Georga R. Donnera, dnes v južnej lodi.

Gotická krstiteľnica z roku 1409 je najstaršou pamiatkou chrámu. Na hlavnom oltári v tvare gotického relikviára je šesť patrónov mesta — sv. Juraj, sv. Alžbeta, sv. Vojtech, sv. Mikuláš, sv. Katarína Alexandrijská a sv. Florián. Vo vitráži okna nad oltárom je vyobrazený patrón chrámu — sv. Martin z Tours.

Jedna z najstarších ulíc Bratislavy, orientovaná v línii sever–juh pozdĺž západnej hradby. Archeologické nálezy dokladajú osídlenie už z mladšej doby kamennej. Z prelomu letopočtov pochádza politické, hospodárske a vojenské centrum keltského kmeňa Bójov, objavené v roku 2007 pri kláštore Klarisiek. Slovanské osídlenie z 9. storočia bolo objavené pri tzv. Vtáčej veži — polkruhovej bašte v hradnom múre, jedinej zachovanej veži hradného opevnenia.

Kapitulská ulica bola pôvodne súčasťou strategickej cesty smerujúcej k Bratislavskému hradu. Koncepcia blízkeho hradobného múru pozostáva z vonkajšieho, nižšieho parkánového múru a z vnútorného, vyššieho a mohutnejšieho obranného múru — jednoduchý a účinný spôsob obrany mesta. Keď sa bratislavská kapitula po roku 1221 presídlila z hradného kopca do tejto lokality, v areáli bolo už rozvinuté sídlisko s kostolom sv. Martina a ulica už existovala.

Historické názvy ulice pripomínali, že bola predovšetkým sídlom katolíckych kňazov vo funkciách prepoštov a kanonikov. S nemeckým názvom Capitelgasse sa prvýkrát stretávame v roku 1750. Predstavuje najstaršie mestské centrum s nálezmi kamennej architektúry, ktorá v Bratislave zaznamenala rozmach v 13. storočí.

Dejiny ulice sú dejinami jej palácov a domov. Dodnes sa tu zachovalo viacero pozoruhodných historických budov — na prvý pohľad upútajú pozornosť trojposchodové budovy teologickej fakulty, oproti nej situovaný Prepoštský palác a výraznou bordovou farbou rozoznateľné Collegium Emericanum. Sú dielom talianskych architektov J. Ravu a jeho syna, ktorí priniesli z Ríma typ neskororenesančnej architektúry.

Dnes na Kapitulskej ulici sídli Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského a viaceré katolícke inštitúcie. Ulica si zachováva pokojný, historický charakter — návštevníkom ponúka jedinečnú možnosť prejsť sa prostredím, ktoré sa za stáročia takmer nezmenilo.